Članky

Nový příspěvek




Podľa najnovšej americkej štúdie má hranie Tetrisu značný vplyv na štruktúru a efektivitu jednotlivých častí mozgu. Štúdiu vypracoval tím štyroch vedcov pod vedením jedného z nich, neurológa Richarda Haiera.


Vplyv hrania počítačových hier na ľudský mozog je už nejaký čas predmetom skúmania. Prvé výskumy sa objavili ešte v osemdesiatych rokoch, ale doteraz je v tejto oblasti vedy ešte veľa otáznikov a vynárajú sa ďalšie. Jedna z najznámejších štúdií pochádza z roku 1992. Richard Haier vtedy zistil, že postupom času, ako sa hráč v Tetrise zdokonaľoval, určité časti mozgu spotrebovávali pri hraní hry menej energie v podobe glukózy. Haier momentálne pracuje ako konzultant pre spoločnosť Blue Planet Software, ktorá vlastní aj internetovú stránku Tetris.com. Práve Blue Planet Software ho požiadala o vypracovanie novej štúdie o vplyve hrania Tetrisu na ľudský mozog, ktorá by nadviazala na jeho prácu spred sedemnástich rokov. Haierovi prišli na pomoc ďalší traja vedci a spolu zostavili plán štúdie, ktorá mala stáť do 100 000 dolárov. Napriek tomu, že spoločnosť Blue Planet Software poskytla financie, nedala Haierovi žiadne inštrukcie či povinnosti ohľadom postupu práce v štúdii.

Vedci do štúdie zapojili 26 dievčat vo veku od 12 do 15 rokov, ktoré boli v pozícii testovaných osôb. Vyberali mladé osoby, pretože ich mozog sa ešte vyvíja, a tak je schopnejší rýchlejšie zareagovať na podnety. O osoby ženského pohlavia išlo zase preto, lebo dievčatá majú všeobecne menej skúseností s počítačovými hrami, a teda je aj väčší predpoklad, že ich mozog ešte nebude rozvinutý smerom, ktorý sa výskumníci snažili skúmať. Dievčatá boli otestované pomocou magnetickej rezonancie a následne rozdelené do dvoch skupín. Pätnásť osôb malo za úlohu hrať Tetris približne 90 minút týždenne po dobu troch mesiacov a zvyšných jedenásť nemalo, naopak, počas nasledujúcich troch mesiacov hrať žiadne videohry.

Haier si už pred začatím štúdie bol istý tým, že sa im podarí nájsť spojitosť medzi údajmi získanými pomocou fMRI a štrukturálnej magnetickej rezonancie. Po troch mesiacoch vedci zanalyzovali mozgy testovaných dievčat na prítomnosť či už funkčných, alebo štrukturálnych zmien a potvrdili aj to, čo Haierova štúdia z roku 1992. V mozgu dievčat, ktoré mali za úlohu hrať počas troch mesiacov Tetris, došlo k značným funkčným, ako aj štrukturálnym zmenám. Časti mozgu, ktoré sa podieľajú na kritickom myslení, uvažovaní, spracovaní jazyka a informácií, zefektívnili svoju prácu. Čo sa týka štruktúry mozgu, tam došlo k zhrubnutiu mozgovej kôry, ale ani trochu v tých miestach, ktoré zefektívnili svoju prácu. Prečo je to tak, ostalo zatiaľ pre vedcov záhadou. Mozgová kôra narástla na miestach, ktoré riadia plánovanie zložitých pohybov a riadenie zmyslových informácií.


Červenou farbou sú označené časti mozgu, ktoré sa zväčšili vplyvom hrania Tetrisu, a modrou farbou zas oblasti, ktoré získali schopnosť pracovať efektívnejšie.

Richarda Haiera výsledky príliš neuspokojili; priniesli zároveň ďalšie otázky. Haier by napríklad rád videl prácu jednotlivých častí mozgu počas vykonávania nejakej mentálnej úlohy s presnosťou na milisekundy. To však dnes ešte nie je možné, keďže možnosti magnetickej rezonancie dokážu zobrazovať výsledky rádovo v sekundách. Nádej preto vkladá do inej, novšej technológie, magnetoencefalografie (MEG), ktorá dokáže poskytnúť údaje o aktivite mozgu s presnosťou na milisekundy. Haier predpokladá, že pomocou tejto metódy by sa im mohlo podariť zistiť to, ako spolupracujú zhrubnuté časti mozgovej kôry s tými, v ktorých došlo k zvýšeniu efektivity práce.

Zdroj: cosmiclog.msnbc.msn.com, pr-inside.com, biomedcentral.com
 
Design By T!B0